reklama

Môj pohľad na čoraz častejšie neúspechy v mládežníckom hokeji

V poslednej dobe zaznamenávajú slovenské hokejové výbery jeden neúspech za druhým. Na internetových stránkach sa čoraz častejšie objavujú príspevky poukazujúce na korupciu, či protekciu v slovenskom mládežníckom hokeji, ktorá podľa nich znižuje kvalitu našich výberov a vďaka ktorej zaznamenávame na medzinárodných fórach samé neúspechy... Nepoviem, že existuje, alebo neexistuje, pretože dôkazy zatiaľ nikto nepriniesol, podľa mňa však nie je dôvodom nášho neúspechu....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Nedávno sa mi do ruky dostala knižka o histórii ľadového hokeja v Piešťanoch, ktorá ma inšpirovala k napísaniu dnešného blogu. Prečo? Pretože som sa v nej dozvedela o rôznych dedinkách, mestečkách, či mestách, o ktorých už dnes na hokejovej mape Slovenska nechyrovať. A to ma prinútilo zamyslieť sa....

Zo slovenského hokeja sa za tých niekoľko rokov vytratilo to najpodstatnejšie. Ľudia zabudli, že šport je predovšetkým o zábave, priateľstve a o nadšení. Keď si otvoríte športovú históriu akéhokoľvek mesta, dozviete sa, že sa v ňom v zime hrávali hokejové turnaje, krajské, či okresné hokejové majstrovstvá, alebo že bolo účastníkom niektorej z početných hokejových líg na Slovensku. Behajú Vám zimomriavky po chrbte, keď čítate o nadšencoch, amatéroch, ktorí popri svojom vlastnom zamestnaní a rodine ešte navyše hrávali hokej, či pracovali v športovom klube. Je Vám do plaču, keď čítate o radosti jednoduchých ľudí, žijúcich v ťažkých časoch, ktorým v lete futbal a v zime hokej dokázali spríjemňovať každodenný tvrdý život. Dozvedáte sa, že deti nemuseli začať v 5 rokoch pravidelne trénovať, aby z nich boli dobrí hokejisti. Nachádzate príbehy ľudí, pre ktorých hokej znamenal život a nevymenili by ho za žiadne peniaze...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V týchto knižkách nachádzate odkaz zakladateľa novodobých Olympijských hier, baróna Pierra de Coubertina, ktorý prebral od starovekých Rimanov, a ktoré platí dodnes: „Dajte ľuďom chlieb a hry a budú spokojní." Naozaj z nich cítite dodnes radosť z jednoduchých zápasov, hier, turnajov, priateľstiev...A čo sa stalo s týmto odkazom dnes?

Dnes sa hokej stáva „profesionálnym" takmer od škôlky. Mnoho rodičov postaví dieťa prvý krát na korčule s vidinou jeho zárobku v dospelom veku. Dieťa je od začiatku nútené si odopierať zábavu a hru na úkor tréningu, ktorý mu často krát tú zábavu bohužiaľ nedokáže nahradiť. Lenže dieťa sa chce hrať. A potrebuje cítiť vzrušenie z činnosti, ktorú robí, inak sa pre neho stane nudnou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako je možné, že naše hokejové nádeje trénujú minimálne dvakrát, niektorí trikrát toľko ako v minulosti, a nevyrastajú nám lepší hokejisti, ba práve naopak? Na to je jednoduchá odpoveď...deti sú hokejom už v školskom veku presýtené. 5 krát do týždňa tréning na ľade plus sobotňajší zápas 8 mesiacov plus 3 mesiace špecializovanej letnej prípravy do roka ich oberá o možnosť skúšať iné činnosti - hrať futbal, basketbal, volejbal, reprezentovať na atletických súťažiach a tiež o chvíľu oddychu a priestor rásť....dnes od útleho veku smerujeme svoje deti jednostranne, namiesto toho, aby sme im dali možnosť byť komplexnými športovcami, ktorí si môžu sami vybrať, ktorý šport sa im najviac páči a kde sa cítia byť dobrí a užitoční. Máloktorý klub dá šancu nejakému šiestakovi, či siedmakovi, ktorý by sa prišiel prihlásiť, že chce hrať hokej...vraj je už neskoro......a vari snáď naše hokejové legendy obúvali korčule už od škôlky? Naše legendy vyrastali na rybníkoch a uliciach, hrali hokej z lásky a pre radosť, hrali hokej lebo chceli, nie preto, že chceli rodičia.....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiacke hokejové ligy neprinášajú deťom žiadne vzrušenie, pretože sa 5 rokov po sebe stretávajú stále s tým istým súperom 4 krát do sezóny a ak sa podarí, tak idú raz do roka niekam na turnaj. Ak sa podarí.... A práve ten turnaj je niečo, čo dá malému hokejistovi omnoho viac, ako celá dlhodobá súťaž. Pretože turnaj prináša so sebou vzrušenie, zábavu, možnosť rýchleho získania medaile, či ocenenia za najlepšieho hráča zápasu, útočníka, obrancu, či brankára. Práve tie ocenenia a medaile nútia deti vypnúť sa k výkonom. Práve tam nachádzame talenty, ktoré sú v zložitých situáciách schopné potiahnuť tím. Smutné je, že turnaje sa tiež zo života našich malých hokejistov vytrácajú, pretože je pohodlnejšie hodiť dieťa na tréning, či na organizovaný zápas a viac sa nestarať...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes vykrikujeme, že našim reprezentantom chýbajú morálne a vôľové vlastnosti....a vinníka hľadáme v tréneroch...lenže v tomto prípade je vinník rodič sám. Doviezť dieťa až k ľadovej ploche, odniesť mu vak do šatne, zaviazať šnúrky, ísť mu dať nabrúsiť korčule, zavolať trénerovi kedy je tréning, postaviť ho na ľad...a snáď za neho ešte aj korčuľovať...to všetko sa stalo súčasťou tréningového procesu mládeže. Dieťa nemá žiadnu povinnosť, dnes mu uľavujeme ešte aj kadejakými individuálnymi študijnými plánmi, ktoré vôbec nepomáhajú hokejovému rastu, ale dovoľujú dieťaťu nemať zodpovednosť ísť do školy, môcť sa celé dni flákať, alebo sedieť za počítačom. Nenecháme dieťa samostatne riešiť problémy, či byť zodpovedným za svoje prehrešky, pretože za jeho neúspech vždy nájdeme iného vinníka...

Sťažujeme sa, že sú naši reprezentanti nedisciplinovaní a často vylučovaní. A zas hádžeme vinu na trénera, ale vôbec sa nehanbíme vulgárne nadávať súperovým hráčom, trénerom, rozhodcom, či zaútočiť... Však predsa môžeme si vyjadriť názor, je "demokracia" a vôbec nám nevadí, že mnohokrát ani nevieme, k čomu sa vyjadrujeme a nepoznáme pravidlá... 10 rokov dieťaťu nevštepujeme úctu k staršiemu, 10 rokov jeho osobnostného vývoja sme pre dieťa príkladom správania sa a potom sa rozčuľujeme, že keď oblečú reprezentačný dres, nepríde tá disciplína sama od seba....

Dnes deti neodmeňujeme za to, čo je dôležité. Po zápase ich často nenecháme vydýchnuť a už do nich tlačíme, kto bol kedy kde na vine, čo malo, ktoré urobiť, kedy ho mal tréner postaviť a napriek tomu, že nemáme hokejové, ani športové vzdelanie, všetci vieme, kde sa stala chyba. Na rozoberanie zápasu a poukazovanie chýb je na lavičke a v šatni tréner....rodič by nemal rozoberať s dieťaťom zápas, ak si to samé nepraje. Mal by pochváliť. Za pomoc spoluhráčovi, za peknú nahrávku, za disciplínu bez trestu. Za peknú hru z radosti. Rodiča by nemal najviac zaujímať výsledok, počet gólov svojho dieťaťa, či jeho čas strávený na ľade....

Je ľahké zvaliť všetku vinu za neúspechy len na SZĽH, či reprezentačných trénerov...určite nie sú bez viny....ale reprezentácia je už len vrchol hokejovej pyramídy, je obrazom nás všetkých a našej výchovy...nech je tam niekto protekčne, alebo nie, nič to nezmení na tom, že nám na Slovensku nevyrastajú talenty, že hokejová kvalita a úroveň klesá, že sa nám znižuje členská základňa a nie je z čoho vyberať....

Ak chceme niečo zmeniť, nemôžme čakať zmenu od druhých, kým nezačneme od seba!!!

Diana Kosova

Diana Kosova

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chcem zmeniť svet. Preto začínam od seba! :-) Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu